wek-endovka: Kto vynašiel počítač?
4. časť wekových weekendových zamyslení
wek, 09.07.2010-00:00
Nedávno som si spomenul, ako som sa ako chlapec opýtal môjho otca, že kto vynašiel elektrinu. Pamätám si, ako sa otec prekvapene zakoktal a odpovedal niečo ako že na tom pracovalo veľa ľudí mnoho rokov. Nevedel som vtedy, čo si presne pod tým mám predstaviť - laboratórium plné ľudí v ktorom sa báda až kým niekto vykríkne Heuréka? - no a trvalo hodnú dobu kým sa mi ozrejmili všetky súvislosti.
Spomenul som si na to preto, lebo sa ma presne túto istú otázku prednedávnom opýtal môj syn, no a ja som sa presne tak isto zakoktal... Otázka je to teda vskutku zradná, a nemá jednoduchú a pritom zrozumiteľnú a aj pravdivú odpoveď. Ba dokonca sa v nej skrýva ešte jedna, možno ešte zradnejšia otázka: čo je to vlastne elektrina?
A presne tak isto je to aj s počítačmi. Vlastne je to podobne s mnohými predmetmi a prinicípmi v dnešnom svete. Vezmime si napríklad bežnú žiarovku (áno, tú, ktorú nám kváziekológovia teraz tak vehementne zakazujú). Každý predsa vie, že ju vynašiel Edison. Píše sa to dokonca v školských učebniciach. No ak sa presnejšie pozrieme do minulosti, zistíme, že Edison ju vôbec nevynašiel. Ak má Edison v súvislosti so žiarovkou nejaké zásluhy, tak je to jej komercionalizácia a zavedenie elektrických rozvodov a všetko čo s tým súvisí, čo žiarovku umožnilo vôbec používať - a napokon ani to všetko nevynašiel on, teda možno áno, ale s najväčšou pravdepodobnosťou z nich väčšinu vynašli či vypracovali jeho spolupracovníci. Pritom Edison skutočne osobne vynašiel niekoľko zaujímavých a (aspoň v tej dobe) užitočných predmetov, napríklad fonograf, to sa však už v školských učebniciach nepíše.
No tak presne to isté je s počítačmi.
Prvý vynález, ktorý môžeme nazvať počítacím "nástrojom", je abakus, známy u nás ako školské počítadlo. Ak aj bol nejaký konkrétny človek, ktorý sa zaslúžil o jeho vynález, jeho meno sa už stratilo v prepadlisku dejín, pretože abakus v rôznych podobách sa používal na celom svete už od nepamäti.
Skočme teda v čase o riadny kus dopredu, k niečomu viac sofistikovanému. Vynález stroja, ktorý už reálne pomáhal so sčítaním v pozičnej sústave, je pripisovaný Pascalovi. Išlo o počítadlo nie nepodobné mechanizmu, ktorý je v každom elektromeri, plynomeri a vodomeri (a inom *meri), t.j. pre každý rád je koleso (valec) s číslicami 0-9, a medzi nimi je mechanizmus na prenos medzi rádmi, ktorý posunie o jedno koleso vyššieho rádu, keď koleso nižšieho rádu prechádza z 9 na 0. Sčítance sa "zadávali" priamo otáčaním jednotlivých kolies akýmsi ciferníkom nie nepodobným klasickému telefónnemu číselníku. S Pascalovým prístrojom sa dalo aj odčítať (aj keď to už nebolo úplne najjednoduchšie, používal sa doplnok 9 a ručne bolo treba urobiť záverečnú korekciu), a vlastne aj násobiť (aj keď to bolo prácne). Pascal zostrojil aj nedesiatkovú verziu, určenú pre vtedajšiu francúzsku menu. Pascalovou motiváciou bolo pomôcť svojmu otcovi, ktorý bol v tom čase zodpovedný za výber daní... Pointou však je, že ani v tomto prípade Pascal nebol pôvodný vynálezca - niekoľko podobných prístrojov existovalo už aj pred ním. Pascalov stroj je však dodnes najznámejší, inšpiroval mnohé neskoršie a dokonalejšie konštrukcie, a dokonca ho aj "vyrábal" v počte niekoľko desiatok kusov.
Ďalší významný pokrok priniesol rozvoj precíznej mechaniky koncom 19. storočia spolu so spoločenskými podmienkami v USA. V tejto už vtedy veľkej a bohatej krajine bolo potrebné riešiť otázky sčítania ľudu a daní, na čom sa vypracovala firma IBM. Jej mechanické sčítacie stroje síce boli vlastne len výrazne zdokonalenou verziou Pascalovho stroja, vyrábali ho však priemyselne a najmä zaviedli dierny štítok, čo je vlastne prvotná podoba dátového média. Znova, Hollerith, zakladateľ IBM, dierny štítok nevynašiel, ani metódu jeho spracovania - v tejto súvislosti treba spomenúť meno Babbage, ktorý navrhol automatický počítací stroj (pre vedecké účely) o poldruha storočia skôr - ale IBM uviedli celý princíp do veľmi úspešnej a široko používanej praxe.
Počítač, ktorý sa už tak trocha podobá dnešnej predstave, sa začal črtať s rozvojom elektroniky v polovici 20. storočia. Vojna urýchlila tieto snahy: počítač poskytoval potenciálne riešenie pre problematiku mierenia na pohybujúci sa objekt (a to aj z iného pohybujúceho sa objektu) v reálnom čase. Znova sa objavujú "prvé" počítače: elektromechanická konštrukcia Nemca Konráda Zuseho, slávny americký ENIAC, anglický Colossus použitý proti šifrovaciemu stroju Enigma, a Manchester Mark 1, prvý počítač s programom uloženým v pamäti (t.j. neprogramovaný prepojkami či iným "pevným" spôsobom). Každý z nich bol "prvý" nejakým iným spôsobom a všetky prispeli nezmazateľným spôsobom k rozvoju počítačov, je však ťažké jednoznačne povedať, ktorý z nich je vlastne TEN prvý počítač.
A to sme určite zabudli na množstvo dôležitých mien a zámerne sme vynechali počítačový "novovek", kde sa to "prvými" v rôznych smeroch len tak hemží...
A tak sa musíme aj pri počítačoch uspokojiť s konštatovaním, že na vynáleze počítača pracovalo veľa ľudí a trvalo to veľa rokov...
Pekný víkend!
wek
tento článok je z mikroZONE
( https://www.mikrozone.sk/pluginy/content/content.php?content.69 )
4. časť wekových weekendových zamyslení
wek, 09.07.2010-00:00
Nedávno som si spomenul, ako som sa ako chlapec opýtal môjho otca, že kto vynašiel elektrinu. Pamätám si, ako sa otec prekvapene zakoktal a odpovedal niečo ako že na tom pracovalo veľa ľudí mnoho rokov. Nevedel som vtedy, čo si presne pod tým mám predstaviť - laboratórium plné ľudí v ktorom sa báda až kým niekto vykríkne Heuréka? - no a trvalo hodnú dobu kým sa mi ozrejmili všetky súvislosti.
Spomenul som si na to preto, lebo sa ma presne túto istú otázku prednedávnom opýtal môj syn, no a ja som sa presne tak isto zakoktal... Otázka je to teda vskutku zradná, a nemá jednoduchú a pritom zrozumiteľnú a aj pravdivú odpoveď. Ba dokonca sa v nej skrýva ešte jedna, možno ešte zradnejšia otázka: čo je to vlastne elektrina?
A presne tak isto je to aj s počítačmi. Vlastne je to podobne s mnohými predmetmi a prinicípmi v dnešnom svete. Vezmime si napríklad bežnú žiarovku (áno, tú, ktorú nám kváziekológovia teraz tak vehementne zakazujú). Každý predsa vie, že ju vynašiel Edison. Píše sa to dokonca v školských učebniciach. No ak sa presnejšie pozrieme do minulosti, zistíme, že Edison ju vôbec nevynašiel. Ak má Edison v súvislosti so žiarovkou nejaké zásluhy, tak je to jej komercionalizácia a zavedenie elektrických rozvodov a všetko čo s tým súvisí, čo žiarovku umožnilo vôbec používať - a napokon ani to všetko nevynašiel on, teda možno áno, ale s najväčšou pravdepodobnosťou z nich väčšinu vynašli či vypracovali jeho spolupracovníci. Pritom Edison skutočne osobne vynašiel niekoľko zaujímavých a (aspoň v tej dobe) užitočných predmetov, napríklad fonograf, to sa však už v školských učebniciach nepíše.
No tak presne to isté je s počítačmi.
Prvý vynález, ktorý môžeme nazvať počítacím "nástrojom", je abakus, známy u nás ako školské počítadlo. Ak aj bol nejaký konkrétny človek, ktorý sa zaslúžil o jeho vynález, jeho meno sa už stratilo v prepadlisku dejín, pretože abakus v rôznych podobách sa používal na celom svete už od nepamäti.
Skočme teda v čase o riadny kus dopredu, k niečomu viac sofistikovanému. Vynález stroja, ktorý už reálne pomáhal so sčítaním v pozičnej sústave, je pripisovaný Pascalovi. Išlo o počítadlo nie nepodobné mechanizmu, ktorý je v každom elektromeri, plynomeri a vodomeri (a inom *meri), t.j. pre každý rád je koleso (valec) s číslicami 0-9, a medzi nimi je mechanizmus na prenos medzi rádmi, ktorý posunie o jedno koleso vyššieho rádu, keď koleso nižšieho rádu prechádza z 9 na 0. Sčítance sa "zadávali" priamo otáčaním jednotlivých kolies akýmsi ciferníkom nie nepodobným klasickému telefónnemu číselníku. S Pascalovým prístrojom sa dalo aj odčítať (aj keď to už nebolo úplne najjednoduchšie, používal sa doplnok 9 a ručne bolo treba urobiť záverečnú korekciu), a vlastne aj násobiť (aj keď to bolo prácne). Pascal zostrojil aj nedesiatkovú verziu, určenú pre vtedajšiu francúzsku menu. Pascalovou motiváciou bolo pomôcť svojmu otcovi, ktorý bol v tom čase zodpovedný za výber daní... Pointou však je, že ani v tomto prípade Pascal nebol pôvodný vynálezca - niekoľko podobných prístrojov existovalo už aj pred ním. Pascalov stroj je však dodnes najznámejší, inšpiroval mnohé neskoršie a dokonalejšie konštrukcie, a dokonca ho aj "vyrábal" v počte niekoľko desiatok kusov.
Ďalší významný pokrok priniesol rozvoj precíznej mechaniky koncom 19. storočia spolu so spoločenskými podmienkami v USA. V tejto už vtedy veľkej a bohatej krajine bolo potrebné riešiť otázky sčítania ľudu a daní, na čom sa vypracovala firma IBM. Jej mechanické sčítacie stroje síce boli vlastne len výrazne zdokonalenou verziou Pascalovho stroja, vyrábali ho však priemyselne a najmä zaviedli dierny štítok, čo je vlastne prvotná podoba dátového média. Znova, Hollerith, zakladateľ IBM, dierny štítok nevynašiel, ani metódu jeho spracovania - v tejto súvislosti treba spomenúť meno Babbage, ktorý navrhol automatický počítací stroj (pre vedecké účely) o poldruha storočia skôr - ale IBM uviedli celý princíp do veľmi úspešnej a široko používanej praxe.
Počítač, ktorý sa už tak trocha podobá dnešnej predstave, sa začal črtať s rozvojom elektroniky v polovici 20. storočia. Vojna urýchlila tieto snahy: počítač poskytoval potenciálne riešenie pre problematiku mierenia na pohybujúci sa objekt (a to aj z iného pohybujúceho sa objektu) v reálnom čase. Znova sa objavujú "prvé" počítače: elektromechanická konštrukcia Nemca Konráda Zuseho, slávny americký ENIAC, anglický Colossus použitý proti šifrovaciemu stroju Enigma, a Manchester Mark 1, prvý počítač s programom uloženým v pamäti (t.j. neprogramovaný prepojkami či iným "pevným" spôsobom). Každý z nich bol "prvý" nejakým iným spôsobom a všetky prispeli nezmazateľným spôsobom k rozvoju počítačov, je však ťažké jednoznačne povedať, ktorý z nich je vlastne TEN prvý počítač.
A to sme určite zabudli na množstvo dôležitých mien a zámerne sme vynechali počítačový "novovek", kde sa to "prvými" v rôznych smeroch len tak hemží...
A tak sa musíme aj pri počítačoch uspokojiť s konštatovaním, že na vynáleze počítača pracovalo veľa ľudí a trvalo to veľa rokov...
Pekný víkend!
wek
tento článok je z mikroZONE
( https://www.mikrozone.sk/pluginy/content/content.php?content.69 )