Novinka:Kviz Pascal I. - dovetok
(Kategória: Server mikroZONE)
Zaslal wek
22.02.2010-08:17
Priznávam, že s tým kvízom o Pascale som to na prvý šup poriadne prestrelil. Dovoľte mi preto, aby som aspoň takto skúsil vysvetliť, o čo mi v jednotlivých otázkach išlo.
Aj keď výsledková listina tohoto kvízu vyzerá skutočne dramaticky, takto dodatočne si uvedomujem, že väčšina - ak nie všetci - účastníci kvízu *nie* sú praktizujúcimi programátormi v tomto jazyku. No a väčšina otázok bola skutočne veľmi ťažká, zabiehajúc aj do menej používaných detailov jazyka, a boli medzi nimi aj nefalšované chytáky.
Takže poď me pekne po poriadku:
1. Autor jazyka Pascal
Toto bola zahrievacia otázka, a myslel som si, že k odpovedi sa dá dospieť aj vylučovacím spôsobom: Blaise Pascal bol francúzsky fyzik, ktorému sa pripisuje (okrem serióznejších vecí) vynález rulety a pozičného mechanického počítacieho stroja s prenosom medzi rádmi (t.j. to čo máme dnes v každom elektro- plyno- a iných -meroch); po ňom je jazyk pomenovaný. Dennis Ritchie je hlavným autorom jazyka C a spoluautorom známej referenčnej príručky o tomto jazyku. [i]Thomas Edison[i] je menovec webmastra uZone
. Richard Stallman je spoluzakladateľ hnutia za slobodný software, a hlavný autor prekladača C zo suity gcc.
Autorom jazyka Pascal je švajčiarsky počítačový vedec, profesor (na dôchodku) Zurišskej polytechniky Niclaus Wirth.
2. Kľúčové slová
Ktoré z nasledujúcich slov sú kľúčovými slovami v Pascale (viacnásobná odpoveď)
a) const
b) typedef
c) set
d) reset
Kľúčové slová sú vyhradené reťazce, ktoré majú kľúčovú úlohu v definícii jazyka, a teda nie je možné ich predefinovať a použiť pre potreby aplikácie napr. ako názov premennej.
Kľúčové slovo const uvádza sekciu, kde sa definujú v programe konštanty, napr.
typedef je kľúčové slovo z C (t.j. pokus o chyták), a v Pascale nemá žiadnu vyhradenú úlohu (t.j. "typedef" si môže užívateľ použiť ako chce).
Kľúčové slovo set (v spojení set of) je určené na tvorenie typu množina. Tento silne abstraktný typ je napríklad programátorom v jazyku C úplne neznámy, a slúži napríklad na výber nejakej podskupiny vlastností z vopred definovaného zoznamu, a následne na operácie zisťujúce, či niektorá vlastnosť v danej podskupine je alebo nie je.
Slovo reset nebude užívateľom Pascalu neznámy, a vzhľadom na jeho časté použitie by sa mohlo zdať, že sa jedná o kľúčové slovo. Je názov funkcie systémovej knižnice, ktorá slúži na otvorenie súboru na čítanie. Nie je to však kľúčové slovo, je možné toto slovo použiť napr. ako názov premennej, alebo definovať vlastnú funkciu s týmto menom, hoci z pochopiteľných dôvodov sa ani jedno z toho nedoporučuje.
3. Zápis čísla
Hexadecimálne konštanty ("literals") sa v Pascale zapisujú s prefixom $. Pascal je "case insensitive" (nezáleží v ňom na veľkosti znakov), preto je aj $1C aj $1c správne.
Prefix 0x je známy napríklad z jazyka C, ktorý je však "case sensitive". (Na túto tému mi nedá nespomenúť klasický chyták jazyka C, a to že samotná 0 na začiatku konštanty je pokladaná za prefix osmičkovej sústavy).
Suffix h je na označenie hexadecimálnych konštánt používaný napr. v asembleroch Intelovských mikrokontrolérov.
4. Procedúry
V tomto príklade išlo o dva rôzne spôsoby odovzdávania parametru procedúre: odovzdávanie referenciou (keď je v hlavičke funkcie pred formálnou deklaráciou parametra kľúčové slovo var, v našom prípade je to parameter a), a odovzdanie hodnotou (bez var, v našom príklade parameter b).
Pri odovzdaní referenciou sa akákoľvek manipulácia s parametrom vykonáva priamo na premennej, ktorá bola do tohoto parametra priradená pri volaní. Nie je teda samozrejme možné použiť pri volaní na takomto mieste konštantu či výraz. Programátori v jazyku C takéto volanie nahrádzajú odovzdávaním ukazovateľa, s patričnými negatívnymi následkami na prehľadnosť apod.
Pri odovzdaní hodnotou sa jednoducho vytvorí nová lokálna premenná, do ktorej sa priradí odovzdávaná hodnota - toto je spôsob odovzdania ktorý programátori v jazyku C poznajú. Zmeny v tejto premennej sa nijako neprenášajú na premennú vo volaní, a po ukončení procedúry automaticky zaniká.
V našom prípade sa teda odovzdala premenná p do parametra a referenciou, a pri spätnom uložení vynásobenej hodnoty parametra a sa v skutočnosti zmení hodnota premennej p, z pôvodných 2 na trojnásobok, t.j .6. Premenná q sa odovzdala do parametra b hodnotou, takže na ňu operácie v procedúre nemajú žiadny vplyv, jej hodnota zostala nezmenená, t.j. 3.
Pokus o chyták spočíval jednak v opačnom poradí operácií v procedúre než sú parametre deklarované (to je ozaj úbohý pokus ), a tiež v opticky rovnakej deklarácii parametrov než sú deklarované premenné p a q (čo sa pokúšalo nanútiť predstavu, že sa aj s p aj s q nakladá rovnako).
5. Booleovský výraz
Precedencia operátorov v Pascale je pomerne neintuitívna, napríklad and a or majú rozdielnu precedenciu. Najvyššiu prioritu má and, potom or, a až potom porovnanie, takže sa tento výraz vyhodnocuje pomerne neintuitívne sprava: false and false dá false, toto or false dá false, a toto porovnané s false dá true.
Častým súvisiacim problémom je napríklad zápis typu
if a > 3 and b < 4
kde je vďaka najvyššej priorite vyhodnotený operátor and, čím však vznikne nevyhodnotiteľný výraz s dvomi porovnaniami.
Typ boolean je natívnym typom v Pascale od prvej verzie jazyka; na rozdiel od C, kde je podpora pre booleovské typy pridaná do štandardu len pomerne nedávno, a aj to zaťažená neefektivitou a rôznymi komplikáciami najmä z historických a kompatibilných dôvodov.
6. Cykly
Tu mi z textu vypadlo sa telo cyklu [vykoná], za čo sa dodatočne ospravedlňujem - snáď bola úloha aj takto dostatočne zrozumiteľná.
Cyklus repeat-until sa vždy vykoná aspoň raz, keďže sa podmienka vyhodnocuje na konci; a opustí sa, ak má podmienka výsledok true. Toto je v tomto prípade splnené hneď pri prvom prechode, keďže na konci prvého prechodu telom cyklu je k = 5 - 1 = 4 a to je > 0.
Chyták tu spočíval v navodení dojmu, že sa cyklus vykoná 5 krát ( čo by s touto podmienkou platilo v C-čkovom cykle do-while).
7. Bonusová otázka
Myslel som si, že toto je najľahšia otázka, preto som ju nazval bonusovou...
To end. (t.j. end s bodkou, na rozdiel od end s bodkočiarkou na konci každého iného bloku) na konci programu je totiž úplne enigmatická záležitosť - dokonale zbyttočný štylistický detail, ktorý však je až s maniakálnou dôslednosťou kontrolovaná bežnými prekladačmi.
===
Dúfam, že aj napriek všetkému ste nezanevreli na uZone, kvízy a Pascal. Pokúsim sa to napraviť v ďalšom Pascalovskom kvíze, a sľubujem, že tentoraz bude ľahší...
wek
Táto novinka je z mikroZONE
( http://www.mikrozone.sk/news.php?extend.364 )
(Kategória: Server mikroZONE)
Zaslal wek
22.02.2010-08:17
Priznávam, že s tým kvízom o Pascale som to na prvý šup poriadne prestrelil. Dovoľte mi preto, aby som aspoň takto skúsil vysvetliť, o čo mi v jednotlivých otázkach išlo.
Aj keď výsledková listina tohoto kvízu vyzerá skutočne dramaticky, takto dodatočne si uvedomujem, že väčšina - ak nie všetci - účastníci kvízu *nie* sú praktizujúcimi programátormi v tomto jazyku. No a väčšina otázok bola skutočne veľmi ťažká, zabiehajúc aj do menej používaných detailov jazyka, a boli medzi nimi aj nefalšované chytáky.
Takže poď me pekne po poriadku:
1. Autor jazyka Pascal
Autorom jazyka Pascal je:
a) Blaise Pascal
b) Niclaus Wirth
c) Dennis Ritchie
d) Thomas Edison
e) Richard Stallman
a) Blaise Pascal
b) Niclaus Wirth
c) Dennis Ritchie
d) Thomas Edison
e) Richard Stallman
Toto bola zahrievacia otázka, a myslel som si, že k odpovedi sa dá dospieť aj vylučovacím spôsobom: Blaise Pascal bol francúzsky fyzik, ktorému sa pripisuje (okrem serióznejších vecí) vynález rulety a pozičného mechanického počítacieho stroja s prenosom medzi rádmi (t.j. to čo máme dnes v každom elektro- plyno- a iných -meroch); po ňom je jazyk pomenovaný. Dennis Ritchie je hlavným autorom jazyka C a spoluautorom známej referenčnej príručky o tomto jazyku. [i]Thomas Edison[i] je menovec webmastra uZone
. Richard Stallman je spoluzakladateľ hnutia za slobodný software, a hlavný autor prekladača C zo suity gcc.Autorom jazyka Pascal je švajčiarsky počítačový vedec, profesor (na dôchodku) Zurišskej polytechniky Niclaus Wirth.
2. Kľúčové slová
Ktoré z nasledujúcich slov sú kľúčovými slovami v Pascale (viacnásobná odpoveď)
a) const
b) typedef
c) set
d) reset
Kľúčové slová sú vyhradené reťazce, ktoré majú kľúčovú úlohu v definícii jazyka, a teda nie je možné ich predefinovať a použiť pre potreby aplikácie napr. ako názov premennej.
Kľúčové slovo const uvádza sekciu, kde sa definujú v programe konštanty, napr.
- const
- pi = 3.123456;
- meno = 'Jano';
typedef je kľúčové slovo z C (t.j. pokus o chyták), a v Pascale nemá žiadnu vyhradenú úlohu (t.j. "typedef" si môže užívateľ použiť ako chce).
Kľúčové slovo set (v spojení set of) je určené na tvorenie typu množina. Tento silne abstraktný typ je napríklad programátorom v jazyku C úplne neznámy, a slúži napríklad na výber nejakej podskupiny vlastností z vopred definovaného zoznamu, a následne na operácie zisťujúce, či niektorá vlastnosť v danej podskupine je alebo nie je.
Slovo reset nebude užívateľom Pascalu neznámy, a vzhľadom na jeho časté použitie by sa mohlo zdať, že sa jedná o kľúčové slovo. Je názov funkcie systémovej knižnice, ktorá slúži na otvorenie súboru na čítanie. Nie je to však kľúčové slovo, je možné toto slovo použiť napr. ako názov premennej, alebo definovať vlastnú funkciu s týmto menom, hoci z pochopiteľných dôvodov sa ani jedno z toho nedoporučuje.
3. Zápis čísla
Hexadecimálne číslo zodpovedajúce decimálnemu číslu 28 sa zapisuje:
a) $1C
b) $1c
c) 0X1C
d) 0x1c
e) 01Ch
a) $1C
b) $1c
c) 0X1C
d) 0x1c
e) 01Ch
Hexadecimálne konštanty ("literals") sa v Pascale zapisujú s prefixom $. Pascal je "case insensitive" (nezáleží v ňom na veľkosti znakov), preto je aj $1C aj $1c správne.
Prefix 0x je známy napríklad z jazyka C, ktorý je však "case sensitive". (Na túto tému mi nedá nespomenúť klasický chyták jazyka C, a to že samotná 0 na začiatku konštanty je pokladaná za prefix osmičkovej sústavy).
Suffix h je na označenie hexadecimálnych konštánt používaný napr. v asembleroch Intelovských mikrokontrolérov.
4. Procedúry
Majme program:
Čo sa vypíše?
a) p = 6 q = 3
b) p = 2 q = 3
c) p = 6 q = 6
d) p = 4 q = 9
- program test;
- var p: integer; q: integer;
- procedure p1(var a: integer; b: integer);
- begin
- b := 2 * b;
- a := 3 * a;
- end;
- begin
- p := 2;
- q := 3;
- p1(p, q);
- writeln('p = ',p, ' q = ',q);
- end.
Čo sa vypíše?
a) p = 6 q = 3
b) p = 2 q = 3
c) p = 6 q = 6
d) p = 4 q = 9
V tomto príklade išlo o dva rôzne spôsoby odovzdávania parametru procedúre: odovzdávanie referenciou (keď je v hlavičke funkcie pred formálnou deklaráciou parametra kľúčové slovo var, v našom prípade je to parameter a), a odovzdanie hodnotou (bez var, v našom príklade parameter b).
Pri odovzdaní referenciou sa akákoľvek manipulácia s parametrom vykonáva priamo na premennej, ktorá bola do tohoto parametra priradená pri volaní. Nie je teda samozrejme možné použiť pri volaní na takomto mieste konštantu či výraz. Programátori v jazyku C takéto volanie nahrádzajú odovzdávaním ukazovateľa, s patričnými negatívnymi následkami na prehľadnosť apod.
Pri odovzdaní hodnotou sa jednoducho vytvorí nová lokálna premenná, do ktorej sa priradí odovzdávaná hodnota - toto je spôsob odovzdania ktorý programátori v jazyku C poznajú. Zmeny v tejto premennej sa nijako neprenášajú na premennú vo volaní, a po ukončení procedúry automaticky zaniká.
V našom prípade sa teda odovzdala premenná p do parametra a referenciou, a pri spätnom uložení vynásobenej hodnoty parametra a sa v skutočnosti zmení hodnota premennej p, z pôvodných 2 na trojnásobok, t.j .6. Premenná q sa odovzdala do parametra b hodnotou, takže na ňu operácie v procedúre nemajú žiadny vplyv, jej hodnota zostala nezmenená, t.j. 3.
Pokus o chyták spočíval jednak v opačnom poradí operácií v procedúre než sú parametre deklarované (to je ozaj úbohý pokus
), a tiež v opticky rovnakej deklarácii parametrov než sú deklarované premenné p a q (čo sa pokúšalo nanútiť predstavu, že sa aj s p aj s q nakladá rovnako).5. Booleovský výraz
V príklade:
sa vykoná vetva:
a) vetva po then
b) vetva po else
c) skončí runtime error-om
d) nepreloží sa kvôli syntaktickej chybe
- var a, b, c, d: boolean;
- begin
- a := false;
- b := false;
- c := false;
- d := false;
- if a = b or c and d then
- {vetva po then}
- else
- {vetva po else}
- ;
- end.
sa vykoná vetva:
a) vetva po then
b) vetva po else
c) skončí runtime error-om
d) nepreloží sa kvôli syntaktickej chybe
Precedencia operátorov v Pascale je pomerne neintuitívna, napríklad and a or majú rozdielnu precedenciu. Najvyššiu prioritu má and, potom or, a až potom porovnanie, takže sa tento výraz vyhodnocuje pomerne neintuitívne sprava: false and false dá false, toto or false dá false, a toto porovnané s false dá true.
Častým súvisiacim problémom je napríklad zápis typu
if a > 3 and b < 4
kde je vďaka najvyššej priorite vyhodnotený operátor and, čím však vznikne nevyhodnotiteľný výraz s dvomi porovnaniami.
Typ boolean je natívnym typom v Pascale od prvej verzie jazyka; na rozdiel od C, kde je podpora pre booleovské typy pridaná do štandardu len pomerne nedávno, a aj to zaťažená neefektivitou a rôznymi komplikáciami najmä z historických a kompatibilných dôvodov.
6. Cykly
V nasledujúcom príklade:
vykoná
a) ani raz
b) raz
c) štyrikrát
d) päťkrát
e) program sa nepreloží kvôli syntaktickej chybe
- var k:integer;
- begin
- k := 5;
- repeat
- {telo cyklu}
- k := k - 1
- until k > 0;
- end.
vykoná
a) ani raz
b) raz
c) štyrikrát
d) päťkrát
e) program sa nepreloží kvôli syntaktickej chybe
Tu mi z textu vypadlo sa telo cyklu [vykoná], za čo sa dodatočne ospravedlňujem - snáď bola úloha aj takto dostatočne zrozumiteľná.
Cyklus repeat-until sa vždy vykoná aspoň raz, keďže sa podmienka vyhodnocuje na konci; a opustí sa, ak má podmienka výsledok true. Toto je v tomto prípade splnené hneď pri prvom prechode, keďže na konci prvého prechodu telom cyklu je k = 5 - 1 = 4 a to je > 0.
Chyták tu spočíval v navodení dojmu, že sa cyklus vykoná 5 krát ( čo by s touto podmienkou platilo v C-čkovom cykle do-while).
7. Bonusová otázka
Program v Pascale je ukončený
a) bodkou
b) prázdnym riadkom
c) tromi prázdnymi riadkami
d) end;
a) bodkou
b) prázdnym riadkom
c) tromi prázdnymi riadkami
d) end;
Myslel som si, že toto je najľahšia otázka, preto som ju nazval bonusovou...
To end. (t.j. end s bodkou, na rozdiel od end s bodkočiarkou na konci každého iného bloku) na konci programu je totiž úplne enigmatická záležitosť - dokonale zbyttočný štylistický detail, ktorý však je až s maniakálnou dôslednosťou kontrolovaná bežnými prekladačmi.
===
Dúfam, že aj napriek všetkému ste nezanevreli na uZone, kvízy a Pascal. Pokúsim sa to napraviť v ďalšom Pascalovskom kvíze, a sľubujem, že tentoraz bude ľahší...
wek
Táto novinka je z mikroZONE
( http://www.mikrozone.sk/news.php?extend.364 )