Novinka:Qimonda: Ako sa polovodičová firma dostala na bubon
(Kategória: Iné)
Zaslal wek
20.03.2010-08:47

Polovodičové firmy sú obvykle veľké konglomeráty s miliardovým kapitálom a zamestnávajúce desiatky či stovky tisíc ľudí. Keď sa takému kolosu podlomia nohy, mal by to byť poriadny rachot.

Kupodivu je však spektakulárny krach polovodičovej firmy vcelku zriedkavosť. Taká firma predstavuje množstvo hodnôt - a to nielen hmatateľných, obvykle vo forme unikátneho vybavenia sústredeného na jednom mieste, ale najmä tých nehmotných: sieť odberateľov aj dodávateľov, know-how a patenty, a v neposlednom rade aj ľudský potenciál. Takže sa obvykle nájde nejaký záujemca, ktorý oslabenú firmu za viac či menej mierny poplatok prevezme. Potom sa síce niekedy zatvoria práve kúpené faby a prepustia práve prestúpivší ľudia, no deje sa to už pod novou hlavičkou, a možno nie tak náhle.

Ale niekedy je to aj naopak.

A toto sa práve nedávno stalo firme so zvláštnym menom Qimonda. Tento špecialista na DRAM pamäte vznikol v roku 2006 odčlenením od Infineonu, ktorý zase vznikol osamostatnením polovodičovej zložky koncernu Siemens v roku 1999. Qimonda mala všetky predpoklady pre úspech: vyše 10 tisíc zamestnancov, niekoľko fabov - v Nemecku, USA a na Taiwane - vybavených tou najmodernejšou technológiou spracovávajúcou 300mm wafery, vývojové centrum pracujúce na najnovšej 46nm technológii a prekvitajúci business orientovaný na PC.

Lenže, chyba lávky - ďalekovýchodná konkurencia nespala, ceny pamatí prudko klesli a potom prišla kríza a s ňou pokles dopytu. Ani predaj podielu v taiwanskom fabe nepriniesol výraznejšiu zmenu, a tak sa koncom roka 2008 firma ocitla na kolenách. Pokus o urýchlené zavedenie novej 46nm technológie, ktorá sľubovala zníženie výrobných nákladov, už nestihol pomôcť. Vzhľadom na jednostrannosť zamerania firmy a zlý stav trhu v podstate nikto o prípadnú kúpu záujem neprejavil, a tak v rýchlom slede nasledovala nútená správa, a potom klasický krach.

A nad zvyškami firmy čoskoro "zakrúžili supy". Vybavenie z amerického fabu skúpil za výhodnú cenu Texas Instruments, ktorý ním vybavil svoj už dávnejšie postavený, avšak prázdnotou zívajúci fab priamo v Texase. Keďže pre digitálnu elektroniku už medzičasom vybavenie schopné 75nm detailov stihlo zastarať, tento fab sa stal jediným, kde sa robí (či bude robiť) analógarina na v podstate supermoderných 300mm waferoch. Vybavenie nemeckého vývojového centra aj fabu sa v týchto dňoch rozpredáva na internetových aukciách... Portugalskej pobočke, kde sa robilo testovanie a puzdrenie, sa podarilo osamostatniť a teraz skúšajú šťastie v oblasti polovodičovej postprodukcie pod názvom Nanium...



Táto novinka je z mikroZONE
( http://www.mikrozone.sk/news.php?extend.430 )